Biotopy

Banský zákon, Zákon č. 44/1988 Zbierky zákonov z 19. apríla 1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva je zjavne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Zákon č. 460/1992 Zbierky zákonov, Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992

dôvody

Ústava Slovenskej republiky v čl. 20, ods. (1) hovorí:
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
V tom isto článku v odseku (4) ďalej hovorí:
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Banský zákon bol konštituovaný v roku 1988 ako zákon vzťahujúci sa k socialistickému vlastníctvu všeobecného majetku a vtedajšia ústava nezaručovala skutočnú ochranu a rovnoprávnosť vlastníctva majetku. Táto filozofia zákona prešla aj do platnosti zákona po roku 1993, kedy nadobudla platnosť Ústava SR, ktorá už garantuje aj individuálne vlastnícke práva.

V banskom zákone v tomto znení je uvedené:

§ 16 Chránené ložiskové územie

(1) Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia.
(2) Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného ložiska.
(3) Pre ložisko vyhradeného nerastu sa určí chránené ložiskové územie v období geologického prieskumu po vydaní osvedčenia o výhradnom ložisku (§ 6).

Ďalej v § 17 uvádza:

§ 17 Určenie, zmeny a zrušenie chráneného ložiskového územia

(1) Chránené ložiskové územie a jeho zmeny určuje obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu7b)
(2) Konanie o určenie chráneného ložiskového územia a konanie o zmenu chráneného ložiskového územia sa začína na návrh organizácie, orgánu štátnej správy alebo obce. Obec, ktorá podá návrh na zmenu chráneného ložiskového územia, v odôvodnení uvedie, že doterajší rozsah chráneného ložiskového územia bráni v ďalšom rozvoji obce. K návrhu musí organizácia priložiť osvedčenie o výhradnom ložisku a návrh hraníc chráneného ložiskového územia alebo návrh na zmenu hraníc chráneného ložiskového územia.
(3) Účastníkom konania o určenie chráneného ložiskového územia je navrhovateľ, obec, v ktorej území sa chránené ložiskové územie má nachádzať, a obec, ktorej územia sa chránené ložiskové územie má dotýkať. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad dotknutým orgánom štátnej správy a obci, ktorá je účastníkom konania.
Obvodný banský úrad nariadi ústne pojednávanie spojené podľa potreby s miestnou ohliadkou a súčasne upozorní, že stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy k návrhu na určenie chráneného ložiskového územia a pripomienky a návrhy účastníka sa môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak obvodný banský úrad nemusí na ne prihliadať. Ak niektorý z dotknutých orgánov štátnej správy potrebuje na zaujatie stanoviska dlhší čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

Podľa tohto znenia zákona o všetkom rozhoduje obvodný banský úrad a účastníkmi konania je navrhovateľ, obec v ktorej území sa chránené ložiskové územie má nachádzať, a obec, ktorej územia sa chránené ložiskové územie má dotýkať.

Ale nikde nie je uvedený ako účastník konania vlastník pozemku, fyzická alebo právnická osoba, na ktorom sa má nachádzať chránené ložiskové územie, ktorého určenie budúceho dobývacieho práva inej právnickej/fyzickej osobe obmedzí jeho užívacie právo. To znamená, že banský úrad parceluje pre ťažiarske spoločnosti cudzie pozemky bez toho, aby informoval o tom vlastníkov a aby si mohli vlastníci uplatňovať vlastnícke práva vyplývajúce z ústavy. Skutočným príkladom je parcelovanie banským úradom v Banskej Bystrici pozemkov určených k povrchovej ťažbe bentonitu, zlata a striebra v okolí Kremnice, a to za správny poplatok štátu16,50 Euro. Vlastníci sa o tom, že sú obmedzení vo vlastníckych právach dozvedeli až v čase, keď na vlastnom pozemku požiadali o jeho zmenu na stavebný pozemok. Stavebný úrad im stavbu zakázal, práve pre bremeno chráneného ložiskového územia. Nepochybne boli týmto porušené ich vlastnícke práva a obmedzené právo na nakladanie s vlastným majetkom a to bez akéhokoľvek upozornenia, prejednania veci a náhrady strát spojených s uvaleným bremenom.

Banský zákon je nutné dať do súladu s ústavou a to zmenením podmienok uvalenia bremena na pozemky tzv. chráneným ložiskovým územím iných osôb a to výlučne na základe Zmluvy o budúcej zmluve s doterajším vlastníkom a to za primeranú náhradu, ako to ukladá ústava. Ak niekto uzavrie zmluvu o budúcej zmluve a pripustí tým vecné bremeno pre budúcu ťažbu a mal v úmysle využiť svoj pozemok ako stavebný, potom mu ťažiarska spoločnosť musí uhradiť rozdiel medzi cenou všeobecného pozemku a pozemku stavebného a na začiatku ťažby aj tento pozemok už na základe nadobudnutia budúceho vlastníckeho práva aj odkúpiť, alebo si ho za úhradu prenajať. Len takto zmluvne ošetrené pozemky je v zmysle ústavy možné pokladať za chránené ložiskové územie.

Pokiaľ nebude reagovať na tento podnet parlament, Občianske združenie Kremnické vrchy pre život, podá vec k Ústavnému súdu Slovenskej republiky k rozhodnutiu. V podaní sa bude domáhať zrovnoprávnenia vlastníctva v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a aby v uznesení ústavný súd pozastavil časti banského zákona, ktoré sú v rozpore s ústavou a aby tiež určil termín, dokedy vlastníci ťažobných práv vyplývajúcich z vlastníctva práv tzv. chránených ložiskových území, určených a zaknihovaných v správe banských úradov, musia s vlastníkmi uzavrieť Zmluvy o budúcich zmluvách a to za úhradu kompenzujúcu straty z majetku vlastníkov. Rovnako, aby uzavreli zmluvy o odkúpení, alebo prenajatí pozemkov na ktorých už ťažia bez akejkoľvek zmluvy a náhrady pôvodným vlastníkom, ktorých ústavné práva k majetku boli porušené.

Týmto nie je žiadnym spôsobom dotknuté vlastníctvo nerastného bohatstva skryté pod povrchom pozemkov v nadzemných častiach vlastnených inými osobami.