Biotopy

Motto:

…agent ŠtB v zväzku pod číslom 23 214 zaevidovaný dňa 23.5.1979 – Domovník, je Ján Budaj, narodený 10.2.1952

Dňa 30.4.2014 vystúpil v TV riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, kde sa vyjadroval k výbuchu auta Róberta Remiáša. Z dôkazných znakov na mieste výbuchu spomenul identifikované neodborne inštalované zariadenie na pohon skvapalneným plynom, na ktoré nebol certifikovaný doklad. Potom hovoril, že na mieste sa nenašli ďalšie žiadne pozostatky ktoré by dokazovali použitie nástražného systému. Všetky zvyšky boli dokumentované ako pôvodné súčasti auta. Na otázku redaktora či napriek tomu mohla výbuch spôsobiť výbušnina odpovedal, že takú deštrukciu môže spôsobiť vypočítaná hodnota 180 gramov TNT. Na otázku či neboli nájdené ďalšie dôkazy odpovedal, že vrak postriekali privolaní hasiči hasiacou penou a okrem toho vrak stál celú noc na policajnej stanici na daždi, takže všetky ďalšie stopy boli zmyté… To je však diletantské stanovisko, pretože výbušniny po výbuchu zanechávajú v kovoch nezmazateľné vodou nitridy kovov, kdežto kvapalný propán – bután takisto nezmazateľné carbidy kovov. Takže aj dodatočne sa dalo stopercentne určiť či vybuchol pohonný systém na plyn alebo systém nástražný.

V nedeľu 12. apríla 2017 však Budaj aj s Poliačikom jednoznačne tvrdili o vražde a vrahoch…

Len tak na okraj Budaj spomenul na nátlak poslanca Číža aj to, že v druhom čítaní podá návrh aj na zrušenie milosti Kováča st. komplicom zločinov jeho syna, za odmenu člena diplomatického zastúpenia na Taiwane.

Kto bol Micha Kováč

Emil Labus sa počas svojho života nemohol domôcť dedičstva po starom otcovi, ktorý bol synom grófa Zamoyského, ktorý mu zanechal 250 000 Mariek v banke v Nemecku. Brat Emila Labusa a jeho už nebohá sestra sa v dobrej viere obrátili na Michala Kováča, ktorý v tom čase pracoval ako bankár, aby im za províziu zabezpečil prevod peňazí z dedičstva. Bohužiaľ, po smrti sestry Emila Labusa, si Michal Kováč všetky dokumenty, ktoré mu odovzdali privlastnil a o dedičstvo ich nekresťanský okradol. Práve tento Michal Kováč sa stal prezidentom Slovenskej republiky. Emil Labusa sa žiaľ navrátenia dedičstva nedočkal a jeho súrodenci sa spravodlivosti nedomohli ani na slovenských súdoch a v súčasnosti sa o to snažia na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

A takto M. Kovač potom obhajoval povod ukradnutych penazi :

Michal Kováč namiesto presvedčivého vysvetlenia existencie sumy 23.258.688,80 ATS, vedenej na jeho meno v Rakúskej banke, čo pri vtedajšom kurze predstavovalo v slovenských korunách vyše 69 miliónov, podal žalobu na ochranu osobnosti na vydavateľa denníka Slovenská republika.

Na otázku pracovníkov rakúskej televízie ORF, odkiaľ mohol mať vysokú sumu na vyplatenie kaucie za prepustenie jeho syna, vtedy odpovedal, že peniaze zdedil po svojom vzdialenom príbuznom. Tento televízny spot bol prebratý aj STV1 a odvysielaný dňa 5.10.1995 v hlavnom spravodajstve.

A takto potom omilostil M.Kováč svojho syna kriminalnika hladaneho Interpolom :

Kováč st. zastavil vyšetrovanie podvodu svojho syna kriminalnika vo výške 2,3 milióny USD udelením milosti. Omilostil aj ďalších účastníkov podvodu v kauze Technopol : M. Kočnera, Martinina Syč-Milého, L. Rosenbergerovu, P. Krylovia, R. van der Werfva, ktorí boli doteraz tiež v tejto veci stíhaní.

Tu je tá „milosť…“!

„Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené“, a teraz počúvajte veľmi pozorne, „po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby.

Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk.“ Záver – „aby sa nepokračovalo a bolo zastavené“.

Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky

Tu sa auž Budajovi a Poliačekovi netvorili peny na ústach…