Pozoruhodný geologický útvar v údolí s miestnym názvom Snoža
v obci Bartošova Lehôtka
V obci Bartošova Lehôtka je okrem chránených biotopov flóry a fauny, pozoruhodný aj na povrch vystupujúci výtok lávy po zaniknutej sopečnej činnosti zvláštneho zloženia a konzistencie. Ide o zvetrávané lávové sklo, ktoré sa mení vplyvom okolitého fyzikálneho a chemického prostredia na horninu nazývanú bentonit. Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah, čím sa stávajú vhodnou horninou pre stratigrafickú koreláciu. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím[2]. Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3 vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2 : 1. Oktaédre (tvorené kyslíkom, hydroxylovou skupinou a železom, horčíkom alebo hliníkom) sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov (tvorené kyslíkom a kremíkom alebo hliníkom) a medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi (vápnikom, sodíkom, draslíkom, horčíkom a inými), vodou alebo rôznymi inými napr. aj organickými zlúčeninami. Ióny v medzivrstvovom priestore sa naväzujú do minerálnej štruktúry čím vyrovnávajú záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe2+ alebo Mg2+ za Al3+ alebo Fe3+, prípadne v tetraédroch ak je Si4+ nahradené za Al3+[1].
Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec. Toľko o vzniku tejto horniny Wikipédia.
Pozostatok sopečnej činnosti sa nachádza v tom istom údolí s miestnym názvom Snoža, ako sú naleziská flóry a fauny európskeho významu, na jeho začiatku v najvyššom bode a rozprestiera sa na ploche asi doch hektárov. Poloobnažený útvar vystupuje nad terén a je z neho nádherný výhľad na údolie s lesnými mokraďami. Bolo by určite prínosom chrániť tento geologický útvar zákonom o ochrane prírody s najvyšším stupňom ochrany.
Ako vznikli lesné mokrade
Sopečná láva sa vonkajšími vplyvmi menila na horninu nazývanú bentonit. Len nepatrne prepúšťa vodu, ale prakticky ho možno považovať za nepriepustný. Povrchová voda v ňom vyhĺbila priehlbne, ktoré sa časom vyplnili obnovujúcou sa organickou hmotou, rašelinou, a vznikli tak mokrade s mokraďovým rastlinstvom. Prirodzené prítoky zo zrážok sa opäť skryli pod povrchom lesnej pôdy ktorá naberá vodu prostredníctvom povrchovej vegetácie, najmä machov, a opäť sú toky zvádzané skryto nad nepriepustným bentonitom a vyúsťujú v početných mokradiach. Mokrade v prípade nadbytku zrážok akumulujú vodu v rašeline zväčšovaním svojho objemu a počas zmenšených zrážok ju postupne uvoľňujú. Preto potok v Snoži ani v najväčších suchách nestratí vodu. Aby sa mohla usadiť v mokradiach rosička (je preukázaná v dvoch mokradiach v Snoži) voda v mokradi musí mať kyslý charakter t.j. musí mať pH menšie ako sedem a okrem toho táto hodnota musí byť tvorená horninami v roztoku vody vhodného mineralogického zloženia. Preto je na tzv. presádzanie citlivá a „odborníci“ po jej transfére firmou REGOS, s.r.o., darmo firmu zaväzovali jej polievaním po dobu troch rokov v prípade suchého obdobia, bola by uhynula. Podľa informácie starostu obce Bartošova Lehôtka na verejnom zasadaní zastupiteľstva obce dňa 14.12.2016, už „odborníci“ od transféru odstúpili. Ak dôjde k intenzívnemu odlesneniu v širšom údolí Snože, zaniknú aj mokrade a s nimi aj Rosička okrúhlolistá, a to nenávratne pre budúce generácie. Súčasná vláda sa tým nezaoberá.