Biotopy

Otvorený list Ministerstvu životného prostredia

Adresát:
Ministerstvo životného prostredia SR
Slovenský ramsarský výbor
Nám. Ľ. Štúra 1
812 35 Bratislava
Vec: Oznámenie Slovenskému ramsarskému výboru o výskyte významných lesných mokradí v katastroch obcí Bartošova Lehôtka a Dolná Ves v okrese Žiar nad Hronom

Oznamujem týmto Slovenskému ramsarskému výboru výskyt významných lesných mokradí s pestrým bioživotom v katastrálnych územiach obcí Bartošova Lehôtka a Dolná Ves v okrese Žiar nad Hronom, ktoré sú rozložené v Kremnickom pohorí na ploche približne štyridsať až päťdesiat hektárov a to v údolí s miestnym názvom Snoža. Súčasťou mokradí sú aj stráne údolia, ktoré záchytom vody v lesnom a machovitom poraste uvedené mokrade zavodňujú, s plochou nad sto hektárov.

Odôvodnenie

Unikátny prírodný vodný režim so zákonom chránenými mokraďami, biotopmi, chránenými rastlinami a živočíchmi v údolí Snoža v katastroch obcí Bartošova Lehôtka a Dolná Ves sa nachádza v Kremnickom pohorí približne v tomto zemepisnom priestore:
18,89194 E – 48,65213 N – 18,89417 E – 48,67351 N – 18,9067 E – 48,67555 N – 18,90095 E – 48,63087 N
Aký je unikátny prírodný vodný režim tohto údolia.
V mieste dnešnej otvorenej ťažby bentonitu je sútok troch lesných vodných tokov. Tieto vody odtekajú z rašelinových mokradí vyskytujúcich sa na celkovej ploche cca 40 – 50 hektárov.
Hlavný tok je z väčšej mokrade asi tristo metrov od ťažby, k nemu sa pripája ešte pred ťažbou ľavobrežný prítok s menšími mokraďami a sútok s poškodenou mokraďou v mieste otvorenia ťažby. Priamo v mieste ťažby sa pripája ďalší ľavobrežný prítok z mokrade mimo ťažby. Tento prítok je však dosť obmedzený, pretože na hornom toku je z ďalšej rozsiahlejšej mokrade odber vody do vodárenskej sústavy obce Dolná Ves. Pod miestom ťažby v smere toku je ďalší pravobrežný prítok z mokrade. Túto mokraď však využívajú k bahneniu diviaky a tiež v období sucha neprispieva vodou k toku, ale vodu len zadržiava. Najvýznamnejším prítokom je poškodená mokraď, ktorá udržiava základný prietok vo vodnom toku, ktorý je reprodukčným biotopom salamandry.

V čom je unikátnosť vodného režimu.
Hlavne v tom, že mokrade zadržiavajú vo vrstve rašeliny zrážkové vody z celého údolia, ktoré je v zbernej časti vejárovite rozvinuté do plochy nad sto hektárov lesa. Zberané vody sú akumulované v mokraďovej rašeline, ktorá mení svoj objem podľa dostatku či nedostatku zrážok. Pritom trvale aj v najväčších suchých obdobiach zachytenú vodu rašelina uvoľňuje do vodného toku.

Po tísícročia (ak nie milióny rokov) to takto funguje a preto sa v mokradi darí rosičke a v následnom vodnom toku s krištáľovo čistou vodou aj salamandre. Ale aj iným živočíchom, ako sú skokany, žaby, užovka stromová a užovka hladká, slepúch lámavý a aj rôznym druhom machov a lišajníkov a hubám. Vyskytuje sa tu aj doposiaľ odborne bližšie neidentifikovaná orchidea. Nad otvorenou časťou toku sú v letných mesiacoch pozorované vážky a vyskytol sa aj prípad pozorovania motýľa kolibríkovitého (lišaj marinkový, lat. Macroglossum stellatarum).

Súčasný stav mokradí:

V novembri roku 2014 v údolí s miestnym pomenovaním Snoža, otvorila ťažbu bentonitu firma z Bratislavy. Otvorenie ťažby bolo na základe povolenia vydaného Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici a to v utajovanom režime pred verejnosťou. Následkom bolo zničenie mokrade s výskytom zákonom chránenej Rosičky okrúhlolistej (Droseria rotundifolia), ktorá bola bágrovaním zničená približne na deväťdesiat percent, zostal len ostrovček mimo otvárania ťažby. Bola však vo svojom prirodzenom vodnom režime zničená aj biotopická mokraď rosičky. Následný odtok vody z mokrade pokračuje vodným tokom, ktorý je reprodukčným biotopom zákonom chráneného živočícha Salamandry škvrnitej (Salamandra Salamandra), až po sútok s väčším tokom, ktorým je Kremnický potok. Vypúšťaním odtokových vôd, znečistených ťažbou, došlo k zaneseniu skalného podložia toku a tým k zničeniu sladkovodného planktónu, ktorý je obživou lariev salamandry, ktoré sa v toku vyvíjajú takmer rok. Čiže aj tento biotop je poškodený a ročný prírastok salamandry bol podstatne znížený. Firma však podľa dokumentu o otvorení ťažby, nemá povolenie na znečisťovanie a odvádzanie odtokových vôd, ako to vyžaduje zákon o vodách č. 364
ZÁKON z 13. mája 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Napriek tomu banský úrad vydal povolenie k otvoreniu ťažby v rozpore s týmto zákonom, a ani súhlas na ťažbu v mokradi a na pozmeňovanie pomerov v následnom vodnom toku.
A to § 21 Povolenie na osobitné užívanie vôd
(1) Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a) pri povrchových vodách na
1. ich odber,
2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3. využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b) pri podzemných vodách na
1. ich odber,
2. ich akumuláciu,
3. ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4. umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c) na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, atd.
Predmetnej činnosti ťažby bentonitu sa dotýkajú písm c.) a d) zákona.

Ďalej firma nemá osobitný súhlas na ťažbu v mokradi a ani k meneniu stavu následného prirodzeného vodného toku, ako to vyplýva podľa Zákona č. 543 zo dňa 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny, §-u 12,

Prvý stupeň ochrany, písm. a), ktorý hovorí:
Na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje ochrana podľa § 17 až 31, platí prvý stupeň ochrany, podľa ktorého sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na,
a) vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä na ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, okrem vykonávanie týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom.

Vecný výsledok dokumentovania na mieste popísané v liste Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Banská Bystrica, adresovaného biológovi pod číslom 5153-27057/45/2015/Dan, zo dňa 21.09.2015, z ktorého citujem:
„Odlesnením a skrývkou realizovanou spoločnosťou v ťažobnom priestore bentonitového lomu (parcela KN-C č. 499/9v k.u. Bartošova Lehôtka) došlo k odkrytiu rašeliniska a zároveň k zmene vodného režimu na ploche lomu a v jeho okolí. Odlesnenie vo všeobecnosti zapríčiňuje významný pokles intercepcie (zadržiavanie zrážkovej vody na povrchu pôdy) a zvýšenie odtoku vody z odlesnenej pôdy. Realizáciou skrývky sa znížila úroveň terénu v smere gravitačného spádu vody, čo taktiež prispieva k úniku vody z vyššie položeného rašeliniska. Rašelinisko sa nachádza na podklade bentonitov, ktoré sú pre vodu nepriepustné. Zrážková voda teda nemôže presakovať do nižších pôdnych horizontov a bude sa akumulovať v najnižšom bode terénu – v ťažobnej jame. Zmenou vodného režimu v takomto rozsahu môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu Prechodné rašeliniská a trasoviská kód Ra3, kód NATURA 7140.“, koniec citátu.
A ešte názor jedného vedeckého pracovníka, ktorý v údolí skúmal živočíšnu skupinu bezstavovcov, uverejnený na: http://www.peticie.com/forum/153180/start/25
„Pretože lokalitu som osobne navštívil za účelom inventarizácie bezstavovcov a môžem potvrdiť jej jedinečnosť v Kremnickom pohorí. Teda nejde len o indikačnú a chránenú rosičku! SR nemôže mať všade CHKO a parky (i keď na to stále má) a preto by na tejto lokalite mal zvíťaziť zdravý rozum-najvyšší stupeň ochrany v štatúte rezervácie a teda maloplošného územia!“

Keďže Slovenská republika je signatárom Ramsarského dohovoru a k ochrane mokradí má v zmysle uvedenej konvencie zriadený trvalý Slovenský ramsarský výbor, obraciam sa k nemu so žiadosťou, aby uvedené mokrade aj s biotopmi zaregistroval a aby sa Slovenská republika aj riadila podľa tohto medzinárodného záväzku.
V Bartošovej Lehôtke dňa 05. mája 2016

Stály Slovenský ramsarský výbor doteraz na list nereagoval!